Po pár pivách už nastupovala nálada, kedy ľudí už začal zmáhať spánok a nadmerná konzumácia alkoholu. Do tejto nálady zahrali CADLAG, ktorý bol doteraz pre mňa veľkou neznámou a zároveň príjemným prekvapením. Ich set prechádzal z vábivo hypnotických drone ambientných plôch do stavov zvukového nihilizmu, ktoré sa dynamicky prelínali tak, že v konečnom dôsledku to bola riadna psychiatria. Každá minúta sa dala vychutnávať so zatajeným dychom a bez mrknutia oka. Ako pri prvom dni, posledný projekt bol ozajstnou čerešničkou na torte a zároveň nádherným uzatvorením. Dokonca aj načasované to bolo pre mňa akurát. Akcia sa skončila v momente, kedy som mal krásny medzičas odkráčať si to z klubu na vlakovú stanicu. Riadne ohlučený a rozčarovaný som naskočil do zlého vagónu, ktorý sa odpojil a vyhodil ma na peróne, takže šprinty po koľajniciach pod mesačnou oblohou naspäť do správneho vlaku dotvárali nostalgickú bluesovú atmosféru a tým sa definitívne skončila moja návšteva v Brne. Veľké vďaka patrí za to, že tento fest mohol pokračovať v tradícii a pevne verím, že sa uskutoční aj budúci rok v tom istom duchu priateľskej a hlučnej nálady, ba možno hlučnejšej a v hojnejšom počte.
Categories: Reviews